Book int64 1 9 | Chapter int64 1 299 | Verse int64 0 243 | Sanskrit stringlengths 23 341 | Transliteration stringlengths 28 386 ⌀ | DocID int64 965k 1.01M |
|---|---|---|---|---|---|
1 | 1 | 200 | उभे संध्ये जपन्किंचित्सद्यो मुच्येत किल्बिषात् । अनुक्रमण्या यावत्स्यादह्ना रात्र्या च संचितम् ॥ २०० ॥ | ubhe saṃdhye japankiṃcitsadyo mucyeta kilbiṣāt | anukramaṇyā yāvatsyādahnā rātryā ca saṃcitam || 200 || | 965,360 |
1 | 1 | 201 | भारतस्य वपुर्ह्येतत्सत्यं चामृतमेव च । नवनीतं यथा दध्नो द्विपदां ब्राह्मणो यथा ॥ २०१ ॥ | bhāratasya vapurhyetatsatyaṃ cāmṛtameva ca | navanītaṃ yathā dadhno dvipadāṃ brāhmaṇo yathā || 201 || | 965,361 |
1 | 1 | 202 | ह्रदानामुदधिः श्रेष्ठो गौर्वरिष्ठा चतुष्पदाम् । यथैतानि वरिष्ठानि तथा भारतमुच्यते ॥ २०२ ॥ | hradānāmudadhiḥ śreṣṭho gaurvariṣṭhā catuṣpadām | yathaitāni variṣṭhāni tathā bhāratamucyate || 202 || | 965,362 |
1 | 1 | 203 | यश्चैनं श्रावयेच्छ्राद्धे ब्राह्मणान्पादमन्ततः । अक्षय्यमन्नपानं तत्पितॄंस्तस्योपतिष्ठति ॥ २०३ ॥ | yaścainaṃ śrāvayecchrāddhe brāhmaṇānpādamantataḥ | akṣayyamannapānaṃ tatpitṝṃstasyopatiṣṭhati || 203 || | 965,363 |
1 | 1 | 204 | इतिहासपुराणाभ्यां वेदं समुपबृंहयेत् । बिभेत्यल्पश्रुताद्वेदो मामयं प्रतरिष्यति ॥ २०४ ॥ | itihāsapurāṇābhyāṃ vedaṃ samupabṛṃhayet | bibhetyalpaśrutādvedo māmayaṃ pratariṣyati || 204 || | 965,364 |
1 | 1 | 205 | कार्ष्णं वेदमिमं विद्वाञ्श्रावयित्वार्थमश्नुते । भ्रूणहत्याकृतं चापि पापं जह्यान्न संशयः ॥ २०५ ॥ | kārṣṇaṃ vedamimaṃ vidvāñśrāvayitvārthamaśnute | bhrūṇahatyākṛtaṃ cāpi pāpaṃ jahyānna saṃśayaḥ || 205 || | 965,365 |
1 | 1 | 206 | य इमं शुचिरध्यायं पठेत्पर्वणि पर्वणि । अधीतं भारतं तेन कृत्स्नं स्यादिति मे मतिः ॥ २०६ ॥ | ya imaṃ śuciradhyāyaṃ paṭhetparvaṇi parvaṇi | adhītaṃ bhārataṃ tena kṛtsnaṃ syāditi me matiḥ || 206 || | 965,366 |
1 | 1 | 207 | यश्चेमं शृणुयान्नित्यमार्षं श्रद्धासमन्वितः । स दीर्घमायुः कीर्तिं च स्वर्गतिं चाप्नुयान्नरः ॥ २०७ ॥ | yaścemaṃ śṛṇuyānnityamārṣaṃ śraddhāsamanvitaḥ | sa dīrghamāyuḥ kīrtiṃ ca svargatiṃ cāpnuyānnaraḥ || 207 || | 965,367 |
1 | 1 | 208 | चत्वार एकतो वेदा भारतं चैकमेकतः । समागतैः सुरर्षिभिस्तुलामारोपितं पुरा । महत्त्वे च गुरुत्वे च ध्रियमाणं ततोऽधिकम् ॥ २०८ ॥ | catvāra ekato vedā bhārataṃ caikamekataḥ | samāgataiḥ surarṣibhistulāmāropitaṃ purā | mahattve ca gurutve ca dhriyamāṇaṃ tato'dhikam || 208 || | 965,368 |
1 | 1 | 209 | महत्त्वाद्भारवत्त्वाच्च महाभारतमुच्यते । निरुक्तमस्य यो वेद सर्वपापैः प्रमुच्यते ॥ २०९ ॥ | mahattvādbhāravattvācca mahābhāratamucyate | niruktamasya yo veda sarvapāpaiḥ pramucyate || 209 || | 965,369 |
1 | 1 | 210 | तपो न कल्कोऽध्ययनं न कल्कः स्वाभाविको वेदविधिर्न कल्कः । प्रसह्य वित्ताहरणं न कल्कस्तान्येव भावोपहतानि कल्कः ॥ २१० ॥ | tapo na kalko'dhyayanaṃ na kalkaḥ svābhāviko vedavidhirna kalkaḥ | prasahya vittāharaṇaṃ na kalkastānyeva bhāvopahatāni kalkaḥ || 210 || | 965,370 |
1 | 2 | 1 | ऋषय ऊचुः । समन्तपञ्चकमिति यदुक्तं सूतनन्दन । एतत्सर्वं यथान्यायं श्रोतुमिच्छामहे वयम् ॥ १ ॥ | ṛṣaya ūcuḥ | samantapañcakamiti yaduktaṃ sūtanandana | etatsarvaṃ yathānyāyaṃ śrotumicchāmahe vayam || 1 || | 965,372 |
1 | 2 | 2 | सूत उवाच । शुश्रूषा यदि वो विप्रा ब्रुवतश्च कथाः शुभाः । समन्तपञ्चकाख्यं च श्रोतुमर्हथ सत्तमाः ॥ २ ॥ | sūta uvāca | śuśrūṣā yadi vo viprā bruvataśca kathāḥ śubhāḥ | samantapañcakākhyaṃ ca śrotumarhatha sattamāḥ || 2 || | 965,373 |
1 | 2 | 3 | त्रेताद्वापरयोः संधौ रामः शस्त्रभृतां वरः । असकृत्पार्थिवं क्षत्रं जघानामर्षचोदितः ॥ ३ ॥ | tretādvāparayoḥ saṃdhau rāmaḥ śastrabhṛtāṃ varaḥ | asakṛtpārthivaṃ kṣatraṃ jaghānāmarṣacoditaḥ || 3 || | 965,374 |
1 | 2 | 4 | स सर्वं क्षत्रमुत्साद्य स्ववीर्येणानलद्युतिः । समन्तपञ्चके पञ्च चकार रुधिरह्रदान् ॥ ४ ॥ | sa sarvaṃ kṣatramutsādya svavīryeṇānaladyutiḥ | samantapañcake pañca cakāra rudhirahradān || 4 || | 965,375 |
1 | 2 | 5 | स तेषु रुधिराम्भस्सु ह्रदेषु क्रोधमूर्च्छितः । पितॄन्संतर्पयामास रुधिरेणेति नः श्रुतम् ॥ ५ ॥ | sa teṣu rudhirāmbhassu hradeṣu krodhamūrcchitaḥ | pitṝnsaṃtarpayāmāsa rudhireṇeti naḥ śrutam || 5 || | 965,376 |
1 | 2 | 6 | अथर्चीकादयोऽभ्येत्य पितरो ब्राह्मणर्षभम् । तं क्षमस्वेति सिषिधुस्ततः स विरराम ह ॥ ६ ॥ | atharcīkādayo'bhyetya pitaro brāhmaṇarṣabham | taṃ kṣamasveti siṣidhustataḥ sa virarāma ha || 6 || | 965,377 |
1 | 2 | 7 | तेषां समीपे यो देशो ह्रदानां रुधिराम्भसाम् । समन्तपञ्चकमिति पुण्यं तत्परिकीर्तितम् ॥ ७ ॥ | teṣāṃ samīpe yo deśo hradānāṃ rudhirāmbhasām | samantapañcakamiti puṇyaṃ tatparikīrtitam || 7 || | 965,378 |
1 | 2 | 8 | येन लिङ्गेन यो देशो युक्तः समुपलक्ष्यते । तेनैव नाम्ना तं देशं वाच्यमाहुर्मनीषिणः ॥ ८ ॥ | yena liṅgena yo deśo yuktaḥ samupalakṣyate | tenaiva nāmnā taṃ deśaṃ vācyamāhurmanīṣiṇaḥ || 8 || | 965,379 |
1 | 2 | 9 | अन्तरे चैव संप्राप्ते कलिद्वापरयोरभूत् । समन्तपञ्चके युद्धं कुरुपाण्डवसेनयोः ॥ ९ ॥ | antare caiva saṃprāpte kalidvāparayorabhūt | samantapañcake yuddhaṃ kurupāṇḍavasenayoḥ || 9 || | 965,380 |
1 | 2 | 10 | तस्मिन्परमधर्मिष्ठे देशे भूदोषवर्जिते । अष्टादश समाजग्मुरक्षौहिण्यो युयुत्सया ॥ १० ॥ | tasminparamadharmiṣṭhe deśe bhūdoṣavarjite | aṣṭādaśa samājagmurakṣauhiṇyo yuyutsayā || 10 || | 965,381 |
1 | 2 | 11 | एवं नामाभिनिर्वृत्तं तस्य देशस्य वै द्विजाः । पुण्यश्च रमणीयश्च स देशो वः प्रकीर्तितः ॥ ११ ॥ | evaṃ nāmābhinirvṛttaṃ tasya deśasya vai dvijāḥ | puṇyaśca ramaṇīyaśca sa deśo vaḥ prakīrtitaḥ || 11 || | 965,382 |
1 | 2 | 12 | तदेतत्कथितं सर्वं मया वो मुनिसत्तमाः । यथा देशः स विख्यातस्त्रिषु लोकेषु विश्रुतः ॥ १२ ॥ | tadetatkathitaṃ sarvaṃ mayā vo munisattamāḥ | yathā deśaḥ sa vikhyātastriṣu lokeṣu viśrutaḥ || 12 || | 965,383 |
1 | 2 | 13 | ऋषय ऊचुः । अक्षौहिण्य इति प्रोक्तं यत्त्वया सूतनन्दन । एतदिच्छामहे श्रोतुं सर्वमेव यथातथम् ॥ १३ ॥ | ṛṣaya ūcuḥ | akṣauhiṇya iti proktaṃ yattvayā sūtanandana | etadicchāmahe śrotuṃ sarvameva yathātatham || 13 || | 965,384 |
1 | 2 | 14 | अक्षौहिण्याः परीमाणं रथाश्वनरदन्तिनाम् । यथावच्चैव नो ब्रूहि सर्वं हि विदितं तव ॥ १४ ॥ | akṣauhiṇyāḥ parīmāṇaṃ rathāśvanaradantinām | yathāvaccaiva no brūhi sarvaṃ hi viditaṃ tava || 14 || | 965,385 |
1 | 2 | 15 | सूत उवाच । एको रथो गजश्चैको नराः पञ्च पदातयः । त्रयश्च तुरगास्तज्ज्ञैः पत्तिरित्यभिधीयते ॥ १५ ॥ | sūta uvāca | eko ratho gajaścaiko narāḥ pañca padātayaḥ | trayaśca turagāstajjñaiḥ pattirityabhidhīyate || 15 || | 965,386 |
1 | 2 | 16 | पत्तिं तु त्रिगुणामेतामाहुः सेनामुखं बुधाः । त्रीणि सेनामुखान्येको गुल्म इत्यभिधीयते ॥ १६ ॥ | pattiṃ tu triguṇāmetāmāhuḥ senāmukhaṃ budhāḥ | trīṇi senāmukhānyeko gulma ityabhidhīyate || 16 || | 965,387 |
1 | 2 | 17 | त्रयो गुल्मा गणो नाम वाहिनी तु गणास्त्रयः । स्मृतास्तिस्रस्तु वाहिन्यः पृतनेति विचक्षणैः ॥ १७ ॥ | trayo gulmā gaṇo nāma vāhinī tu gaṇāstrayaḥ | smṛtāstisrastu vāhinyaḥ pṛtaneti vicakṣaṇaiḥ || 17 || | 965,388 |
1 | 2 | 18 | चमूस्तु पृतनास्तिस्रस्तिस्रश्चम्वस्त्वनीकिनी । अनीकिनीं दशगुणां प्राहुरक्षौहिणीं बुधाः ॥ १८ ॥ | camūstu pṛtanāstisrastisraścamvastvanīkinī | anīkinīṃ daśaguṇāṃ prāhurakṣauhiṇīṃ budhāḥ || 18 || | 965,389 |
1 | 2 | 19 | अक्षौहिण्याः प्रसंख्यानं रथानां द्विजसत्तमाः । संख्यागणिततत्त्वज्ञैः सहस्राण्येकविंशतिः ॥ १९ ॥ | akṣauhiṇyāḥ prasaṃkhyānaṃ rathānāṃ dvijasattamāḥ | saṃkhyāgaṇitatattvajñaiḥ sahasrāṇyekaviṃśatiḥ || 19 || | 965,390 |
1 | 2 | 20 | शतान्युपरि चैवाष्टौ तथा भूयश्च सप्ततिः । गजानां तु परीमाणमेतदेवात्र निर्दिशेत् ॥ २० ॥ | śatānyupari caivāṣṭau tathā bhūyaśca saptatiḥ | gajānāṃ tu parīmāṇametadevātra nirdiśet || 20 || | 965,391 |
1 | 2 | 21 | ज्ञेयं शतसहस्रं तु सहस्राणि तथा नव । नराणामपि पञ्चाशच्छतानि त्रीणि चानघाः ॥ २१ ॥ | jñeyaṃ śatasahasraṃ tu sahasrāṇi tathā nava | narāṇāmapi pañcāśacchatāni trīṇi cānaghāḥ || 21 || | 965,392 |
1 | 2 | 22 | पञ्चषष्टिसहस्राणि तथाश्वानां शतानि च । दशोत्तराणि षट्प्राहुर्यथावदिह संख्यया ॥ २२ ॥ | pañcaṣaṣṭisahasrāṇi tathāśvānāṃ śatāni ca | daśottarāṇi ṣaṭprāhuryathāvadiha saṃkhyayā || 22 || | 965,393 |
1 | 2 | 23 | एतामक्षौहिणीं प्राहुः संख्यातत्त्वविदो जनाः । यां वः कथितवानस्मि विस्तरेण द्विजोत्तमाः ॥ २३ ॥ | etāmakṣauhiṇīṃ prāhuḥ saṃkhyātattvavido janāḥ | yāṃ vaḥ kathitavānasmi vistareṇa dvijottamāḥ || 23 || | 965,394 |
1 | 2 | 24 | एतया संख्यया ह्यासन्कुरुपाण्डवसेनयोः । अक्षौहिण्यो द्विजश्रेष्ठाः पिण्डेनाष्टादशैव ताः ॥ २४ ॥ | etayā saṃkhyayā hyāsankurupāṇḍavasenayoḥ | akṣauhiṇyo dvijaśreṣṭhāḥ piṇḍenāṣṭādaśaiva tāḥ || 24 || | 965,395 |
1 | 2 | 25 | समेतास्तत्र वै देशे तत्रैव निधनं गताः । कौरवान्कारणं कृत्वा कालेनाद्भुतकर्मणा ॥ २५ ॥ | sametāstatra vai deśe tatraiva nidhanaṃ gatāḥ | kauravānkāraṇaṃ kṛtvā kālenādbhutakarmaṇā || 25 || | 965,396 |
1 | 2 | 26 | अहानि युयुधे भीष्मो दशैव परमास्त्रवित् । अहानि पञ्च द्रोणस्तु ररक्ष कुरुवाहिनीम् ॥ २६ ॥ | ahāni yuyudhe bhīṣmo daśaiva paramāstravit | ahāni pañca droṇastu rarakṣa kuruvāhinīm || 26 || | 965,397 |
1 | 2 | 27 | अहनी युयुधे द्वे तु कर्णः परबलार्दनः । शल्योऽर्धदिवसं त्वासीद्गदायुद्धमतः परम् ॥ २७ ॥ | ahanī yuyudhe dve tu karṇaḥ parabalārdanaḥ | śalyo'rdhadivasaṃ tvāsīdgadāyuddhamataḥ param || 27 || | 965,398 |
1 | 2 | 28 | तस्यैव तु दिनस्यान्ते हार्दिक्यद्रौणिगौतमाः । प्रसुप्तं निशि विश्वस्तं जघ्नुर्यौधिष्ठिरं बलम् ॥ २८ ॥ | tasyaiva tu dinasyānte hārdikyadrauṇigautamāḥ | prasuptaṃ niśi viśvastaṃ jaghnuryaudhiṣṭhiraṃ balam || 28 || | 965,399 |
1 | 2 | 29 | यत्तु शौनकसत्रे ते भारताख्यानविस्तरम् । आख्यास्ये तत्र पौलोममाख्यानं चादितः परम् ॥ २९ ॥ | yattu śaunakasatre te bhāratākhyānavistaram | ākhyāsye tatra paulomamākhyānaṃ cāditaḥ param || 29 || | 965,400 |
1 | 2 | 30 | विचित्रार्थपदाख्यानमनेकसमयान्वितम् । अभिपन्नं नरैः प्राज्ञैर्वैराग्यमिव मोक्षिभिः ॥ ३० ॥ | vicitrārthapadākhyānamanekasamayānvitam | abhipannaṃ naraiḥ prājñairvairāgyamiva mokṣibhiḥ || 30 || | 965,401 |
1 | 2 | 31 | आत्मेव वेदितव्येषु प्रियेष्विव च जीवितम् । इतिहासः प्रधानार्थः श्रेष्ठः सर्वागमेष्वयम् ॥ ३१ ॥ | ātmeva veditavyeṣu priyeṣviva ca jīvitam | itihāsaḥ pradhānārthaḥ śreṣṭhaḥ sarvāgameṣvayam || 31 || | 965,402 |
1 | 2 | 32 | इतिहासोत्तमे ह्यस्मिन्नर्पिता बुद्धिरुत्तमा । स्वरव्यञ्जनयोः कृत्स्ना लोकवेदाश्रयेव वाक् ॥ ३२ ॥ | itihāsottame hyasminnarpitā buddhiruttamā | svaravyañjanayoḥ kṛtsnā lokavedāśrayeva vāk || 32 || | 965,403 |
1 | 2 | 33 | अस्य प्रज्ञाभिपन्नस्य विचित्रपदपर्वणः । भारतस्येतिहासस्य श्रूयतां पर्वसंग्रहः ॥ ३३ ॥ | asya prajñābhipannasya vicitrapadaparvaṇaḥ | bhāratasyetihāsasya śrūyatāṃ parvasaṃgrahaḥ || 33 || | 965,404 |
1 | 2 | 34 | पर्वानुक्रमणी पूर्वं द्वितीयं पर्वसंग्रहः । पौष्यं पौलोममास्तीकमादिवंशावतारणम् ॥ ३४ ॥ | parvānukramaṇī pūrvaṃ dvitīyaṃ parvasaṃgrahaḥ | pauṣyaṃ paulomamāstīkamādivaṃśāvatāraṇam || 34 || | 965,405 |
1 | 2 | 35 | ततः संभवपर्वोक्तमद्भुतं देवनिर्मितम् । दाहो जतुगृहस्यात्र हैडिम्बं पर्व चोच्यते ॥ ३५ ॥ | tataḥ saṃbhavaparvoktamadbhutaṃ devanirmitam | dāho jatugṛhasyātra haiḍimbaṃ parva cocyate || 35 || | 965,406 |
1 | 2 | 36 | ततो बकवधः पर्व पर्व चैत्ररथं ततः । ततः स्वयंवरं देव्याः पाञ्चाल्याः पर्व चोच्यते ॥ ३६ ॥ | tato bakavadhaḥ parva parva caitrarathaṃ tataḥ | tataḥ svayaṃvaraṃ devyāḥ pāñcālyāḥ parva cocyate || 36 || | 965,407 |
1 | 2 | 37 | क्षत्रधर्मेण निर्जित्य ततो वैवाहिकं स्मृतम् । विदुरागमनं पर्व राज्यलम्भस्तथैव च ॥ ३७ ॥ | kṣatradharmeṇa nirjitya tato vaivāhikaṃ smṛtam | vidurāgamanaṃ parva rājyalambhastathaiva ca || 37 || | 965,408 |
1 | 2 | 38 | अर्जुनस्य वने वासः सुभद्राहरणं ततः । सुभद्राहरणादूर्ध्वं ज्ञेयं हरणहारिकम् ॥ ३८ ॥ | arjunasya vane vāsaḥ subhadrāharaṇaṃ tataḥ | subhadrāharaṇādūrdhvaṃ jñeyaṃ haraṇahārikam || 38 || | 965,409 |
1 | 2 | 39 | ततः खाण्डवदाहाख्यं तत्रैव मयदर्शनम् । सभापर्व ततः प्रोक्तं मन्त्रपर्व ततः परम् ॥ ३९ ॥ | tataḥ khāṇḍavadāhākhyaṃ tatraiva mayadarśanam | sabhāparva tataḥ proktaṃ mantraparva tataḥ param || 39 || | 965,410 |
1 | 2 | 40 | जरासंधवधः पर्व पर्व दिग्विजयस्तथा । पर्व दिग्विजयादूर्ध्वं राजसूयिकमुच्यते ॥ ४० ॥ | jarāsaṃdhavadhaḥ parva parva digvijayastathā | parva digvijayādūrdhvaṃ rājasūyikamucyate || 40 || | 965,411 |
1 | 2 | 41 | ततश्चार्घाभिहरणं शिशुपालवधस्ततः । द्यूतपर्व ततः प्रोक्तमनुद्यूतमतः परम् ॥ ४१ ॥ | tataścārghābhiharaṇaṃ śiśupālavadhastataḥ | dyūtaparva tataḥ proktamanudyūtamataḥ param || 41 || | 965,412 |
1 | 2 | 42 | तत आरण्यकं पर्व किर्मीरवध एव च । ईश्वरार्जुनयोर्युद्धं पर्व कैरातसंज्ञितम् ॥ ४२ ॥ | tata āraṇyakaṃ parva kirmīravadha eva ca | īśvarārjunayoryuddhaṃ parva kairātasaṃjñitam || 42 || | 965,413 |
1 | 2 | 43 | इन्द्रलोकाभिगमनं पर्व ज्ञेयमतः परम् । तीर्थयात्रा ततः पर्व कुरुराजस्य धीमतः ॥ ४३ ॥ | indralokābhigamanaṃ parva jñeyamataḥ param | tīrthayātrā tataḥ parva kururājasya dhīmataḥ || 43 || | 965,414 |
1 | 2 | 44 | जटासुरवधः पर्व यक्षयुद्धमतः परम् । तथैवाजगरं पर्व विज्ञेयं तदनन्तरम् ॥ ४४ ॥ | jaṭāsuravadhaḥ parva yakṣayuddhamataḥ param | tathaivājagaraṃ parva vijñeyaṃ tadanantaram || 44 || | 965,415 |
1 | 2 | 45 | मार्कण्डेयसमस्या च पर्वोक्तं तदनन्तरम् । संवादश्च ततः पर्व द्रौपदीसत्यभामयोः ॥ ४५ ॥ | mārkaṇḍeyasamasyā ca parvoktaṃ tadanantaram | saṃvādaśca tataḥ parva draupadīsatyabhāmayoḥ || 45 || | 965,416 |
1 | 2 | 46 | घोषयात्रा ततः पर्व मृगस्वप्नभयं ततः । व्रीहिद्रौणिकमाख्यानं ततोऽनन्तरमुच्यते ॥ ४६ ॥ | ghoṣayātrā tataḥ parva mṛgasvapnabhayaṃ tataḥ | vrīhidrauṇikamākhyānaṃ tato'nantaramucyate || 46 || | 965,417 |
1 | 2 | 47 | द्रौपदीहरणं पर्व सैन्धवेन वनात्ततः । कुण्डलाहरणं पर्व ततः परमिहोच्यते ॥ ४७ ॥ | draupadīharaṇaṃ parva saindhavena vanāttataḥ | kuṇḍalāharaṇaṃ parva tataḥ paramihocyate || 47 || | 965,418 |
1 | 2 | 48 | आरणेयं ततः पर्व वैराटं तदनन्तरम् । कीचकानां वधः पर्व पर्व गोग्रहणं ततः ॥ ४८ ॥ | āraṇeyaṃ tataḥ parva vairāṭaṃ tadanantaram | kīcakānāṃ vadhaḥ parva parva gograhaṇaṃ tataḥ || 48 || | 965,419 |
1 | 2 | 49 | अभिमन्युना च वैराट्याः पर्व वैवाहिकं स्मृतम् । उद्योगपर्व विज्ञेयमत ऊर्ध्वं महाद्भुतम् ॥ ४९ ॥ | abhimanyunā ca vairāṭyāḥ parva vaivāhikaṃ smṛtam | udyogaparva vijñeyamata ūrdhvaṃ mahādbhutam || 49 || | 965,420 |
1 | 2 | 50 | ततः संजययानाख्यं पर्व ज्ञेयमतः परम् । प्रजागरं ततः पर्व धृतराष्ट्रस्य चिन्तया ॥ ५० ॥ | tataḥ saṃjayayānākhyaṃ parva jñeyamataḥ param | prajāgaraṃ tataḥ parva dhṛtarāṣṭrasya cintayā || 50 || | 965,421 |
1 | 2 | 51 | पर्व सानत्सुजातं च गुह्यमध्यात्मदर्शनम् । यानसंधिस्ततः पर्व भगवद्यानमेव च ॥ ५१ ॥ | parva sānatsujātaṃ ca guhyamadhyātmadarśanam | yānasaṃdhistataḥ parva bhagavadyānameva ca || 51 || | 965,422 |
1 | 2 | 52 | ज्ञेयं विवादपर्वात्र कर्णस्यापि महात्मनः । निर्याणं पर्व च ततः कुरुपाण्डवसेनयोः ॥ ५२ ॥ | jñeyaṃ vivādaparvātra karṇasyāpi mahātmanaḥ | niryāṇaṃ parva ca tataḥ kurupāṇḍavasenayoḥ || 52 || | 965,423 |
1 | 2 | 53 | रथातिरथसंख्या च पर्वोक्तं तदनन्तरम् । उलूकदूतागमनं पर्वामर्षविवर्धनम् ॥ ५३ ॥ | rathātirathasaṃkhyā ca parvoktaṃ tadanantaram | ulūkadūtāgamanaṃ parvāmarṣavivardhanam || 53 || | 965,424 |
1 | 2 | 54 | अम्बोपाख्यानमपि च पर्व ज्ञेयमतः परम् । भीष्माभिषेचनं पर्व ज्ञेयमद्भुतकारणम् ॥ ५४ ॥ | ambopākhyānamapi ca parva jñeyamataḥ param | bhīṣmābhiṣecanaṃ parva jñeyamadbhutakāraṇam || 54 || | 965,425 |
1 | 2 | 55 | जम्बूखण्डविनिर्माणं पर्वोक्तं तदनन्तरम् । भूमिपर्व ततो ज्ञेयं द्वीपविस्तरकीर्तनम् ॥ ५५ ॥ | jambūkhaṇḍavinirmāṇaṃ parvoktaṃ tadanantaram | bhūmiparva tato jñeyaṃ dvīpavistarakīrtanam || 55 || | 965,426 |
1 | 2 | 56 | पर्वोक्तं भगवद्गीता पर्व भीष्मवधस्ततः । द्रोणाभिषेकः पर्वोक्तं संशप्तकवधस्ततः ॥ ५६ ॥ | parvoktaṃ bhagavadgītā parva bhīṣmavadhastataḥ | droṇābhiṣekaḥ parvoktaṃ saṃśaptakavadhastataḥ || 56 || | 965,427 |
1 | 2 | 57 | अभिमन्युवधः पर्व प्रतिज्ञापर्व चोच्यते । जयद्रथवधः पर्व घटोत्कचवधस्ततः ॥ ५७ ॥ | abhimanyuvadhaḥ parva pratijñāparva cocyate | jayadrathavadhaḥ parva ghaṭotkacavadhastataḥ || 57 || | 965,428 |
1 | 2 | 58 | ततो द्रोणवधः पर्व विज्ञेयं लोमहर्षणम् । मोक्षो नारायणास्त्रस्य पर्वानन्तरमुच्यते ॥ ५८ ॥ | tato droṇavadhaḥ parva vijñeyaṃ lomaharṣaṇam | mokṣo nārāyaṇāstrasya parvānantaramucyate || 58 || | 965,429 |
1 | 2 | 59 | कर्णपर्व ततो ज्ञेयं शल्यपर्व ततः परम् । ह्रदप्रवेशनं पर्व गदायुद्धमतः परम् ॥ ५९ ॥ | karṇaparva tato jñeyaṃ śalyaparva tataḥ param | hradapraveśanaṃ parva gadāyuddhamataḥ param || 59 || | 965,430 |
1 | 2 | 60 | सारस्वतं ततः पर्व तीर्थवंशगुणान्वितम् । अत ऊर्ध्वं तु बीभत्सं पर्व सौप्तिकमुच्यते ॥ ६० ॥ | sārasvataṃ tataḥ parva tīrthavaṃśaguṇānvitam | ata ūrdhvaṃ tu bībhatsaṃ parva sauptikamucyate || 60 || | 965,431 |
1 | 2 | 61 | ऐषीकं पर्व निर्दिष्टमत ऊर्ध्वं सुदारुणम् । जलप्रदानिकं पर्व स्त्रीपर्व च ततः परम् ॥ ६१ ॥ | aiṣīkaṃ parva nirdiṣṭamata ūrdhvaṃ sudāruṇam | jalapradānikaṃ parva strīparva ca tataḥ param || 61 || | 965,432 |
1 | 2 | 62 | श्राद्धपर्व ततो ज्ञेयं कुरूणामौर्ध्वदेहिकम् । आभिषेचनिकं पर्व धर्मराजस्य धीमतः ॥ ६२ ॥ | śrāddhaparva tato jñeyaṃ kurūṇāmaurdhvadehikam | ābhiṣecanikaṃ parva dharmarājasya dhīmataḥ || 62 || | 965,433 |
1 | 2 | 63 | चार्वाकनिग्रहः पर्व रक्षसो ब्रह्मरूपिणः । प्रविभागो गृहाणां च पर्वोक्तं तदनन्तरम् ॥ ६३ ॥ | cārvākanigrahaḥ parva rakṣaso brahmarūpiṇaḥ | pravibhāgo gṛhāṇāṃ ca parvoktaṃ tadanantaram || 63 || | 965,434 |
1 | 2 | 64 | शान्तिपर्व ततो यत्र राजधर्मानुकीर्तनम् । आपद्धर्मश्च पर्वोक्तं मोक्षधर्मस्ततः परम् ॥ ६४ ॥ | śāntiparva tato yatra rājadharmānukīrtanam | āpaddharmaśca parvoktaṃ mokṣadharmastataḥ param || 64 || | 965,435 |
1 | 2 | 65 | ततः पर्व परिज्ञेयमानुशासनिकं परम् । स्वर्गारोहणिकं पर्व ततो भीष्मस्य धीमतः ॥ ६५ ॥ | tataḥ parva parijñeyamānuśāsanikaṃ param | svargārohaṇikaṃ parva tato bhīṣmasya dhīmataḥ || 65 || | 965,436 |
1 | 2 | 66 | ततोऽश्वमेधिकं पर्व सर्वपापप्रणाशनम् । अनुगीता ततः पर्व ज्ञेयमध्यात्मवाचकम् ॥ ६६ ॥ | tato'śvamedhikaṃ parva sarvapāpapraṇāśanam | anugītā tataḥ parva jñeyamadhyātmavācakam || 66 || | 965,437 |
1 | 2 | 67 | पर्व चाश्रमवासाख्यं पुत्रदर्शनमेव च । नारदागमनं पर्व ततः परमिहोच्यते ॥ ६७ ॥ | parva cāśramavāsākhyaṃ putradarśanameva ca | nāradāgamanaṃ parva tataḥ paramihocyate || 67 || | 965,438 |
1 | 2 | 68 | मौसलं पर्व च ततो घोरं समनुवर्ण्यते । महाप्रस्थानिकं पर्व स्वर्गारोहणिकं ततः ॥ ६८ ॥ | mausalaṃ parva ca tato ghoraṃ samanuvarṇyate | mahāprasthānikaṃ parva svargārohaṇikaṃ tataḥ || 68 || | 965,439 |
1 | 2 | 69 | हरिवंशस्ततः पर्व पुराणं खिलसंज्ञितम् । भविष्यत्पर्व चाप्युक्तं खिलेष्वेवाद्भुतं महत् ॥ ६९ ॥ | harivaṃśastataḥ parva purāṇaṃ khilasaṃjñitam | bhaviṣyatparva cāpyuktaṃ khileṣvevādbhutaṃ mahat || 69 || | 965,440 |
1 | 2 | 70 | एतत्पर्वशतं पूर्णं व्यासेनोक्तं महात्मना । यथावत्सूतपुत्रेण लोमहर्षणिना पुनः ॥ ७० ॥ | etatparvaśataṃ pūrṇaṃ vyāsenoktaṃ mahātmanā | yathāvatsūtaputreṇa lomaharṣaṇinā punaḥ || 70 || | 965,441 |
1 | 2 | 71 | कथितं नैमिषारण्ये पर्वाण्यष्टादशैव तु । समासो भारतस्यायं तत्रोक्तः पर्वसंग्रहः ॥ ७१ ॥ | kathitaṃ naimiṣāraṇye parvāṇyaṣṭādaśaiva tu | samāso bhāratasyāyaṃ tatroktaḥ parvasaṃgrahaḥ || 71 || | 965,442 |
1 | 2 | 72 | पौष्ये पर्वणि माहात्म्यमुत्तङ्कस्योपवर्णितम् । पौलोमे भृगुवंशस्य विस्तारः परिकीर्तितः ॥ ७२ ॥ | pauṣye parvaṇi māhātmyamuttaṅkasyopavarṇitam | paulome bhṛguvaṃśasya vistāraḥ parikīrtitaḥ || 72 || | 965,443 |
1 | 2 | 73 | आस्तीके सर्वनागानां गरुडस्य च संभवः । क्षीरोदमथनं चैव जन्मोच्छैःश्रवसस्तथा ॥ ७३ ॥ | āstīke sarvanāgānāṃ garuḍasya ca saṃbhavaḥ | kṣīrodamathanaṃ caiva janmocchaiḥśravasastathā || 73 || | 965,444 |
1 | 2 | 74 | यजतः सर्पसत्रेण राज्ञः पारिक्षितस्य च । कथेयमभिनिर्वृत्ता भारतानां महात्मनाम् ॥ ७४ ॥ | yajataḥ sarpasatreṇa rājñaḥ pārikṣitasya ca | katheyamabhinirvṛttā bhāratānāṃ mahātmanām || 74 || | 965,445 |
1 | 2 | 75 | विविधाः संभवा राज्ञामुक्ताः संभवपर्वणि । अन्येषां चैव विप्राणामृषेर्द्वैपायनस्य च ॥ ७५ ॥ | vividhāḥ saṃbhavā rājñāmuktāḥ saṃbhavaparvaṇi | anyeṣāṃ caiva viprāṇāmṛṣerdvaipāyanasya ca || 75 || | 965,446 |
1 | 2 | 76 | अंशावतरणं चात्र देवानां परिकीर्तितम् । दैत्यानां दानवानां च यक्षाणां च महौजसाम् ॥ ७६ ॥ | aṃśāvataraṇaṃ cātra devānāṃ parikīrtitam | daityānāṃ dānavānāṃ ca yakṣāṇāṃ ca mahaujasām || 76 || | 965,447 |
1 | 2 | 77 | नागानामथ सर्पाणां गन्धर्वाणां पतत्रिणाम् । अन्येषां चैव भूतानां विविधानां समुद्भवः ॥ ७७ ॥ | nāgānāmatha sarpāṇāṃ gandharvāṇāṃ patatriṇām | anyeṣāṃ caiva bhūtānāṃ vividhānāṃ samudbhavaḥ || 77 || | 965,448 |
1 | 2 | 78 | वसूनां पुनरुत्पत्तिर्भागीरथ्यां महात्मनाम् । शंतनोर्वेश्मनि पुनस्तेषां चारोहणं दिवि ॥ ७८ ॥ | vasūnāṃ punarutpattirbhāgīrathyāṃ mahātmanām | śaṃtanorveśmani punasteṣāṃ cārohaṇaṃ divi || 78 || | 965,449 |
1 | 2 | 79 | तेजोंशानां च संघाताद्भीष्मस्याप्यत्र संभवः । राज्यान्निवर्तनं चैव ब्रह्मचर्यव्रते स्थितिः ॥ ७९ ॥ | tejoṃśānāṃ ca saṃghātādbhīṣmasyāpyatra saṃbhavaḥ | rājyānnivartanaṃ caiva brahmacaryavrate sthitiḥ || 79 || | 965,450 |
1 | 2 | 80 | प्रतिज्ञापालनं चैव रक्षा चित्राङ्गदस्य च । हते चित्राङ्गदे चैव रक्षा भ्रातुर्यवीयसः ॥ ८० ॥ | pratijñāpālanaṃ caiva rakṣā citrāṅgadasya ca | hate citrāṅgade caiva rakṣā bhrāturyavīyasaḥ || 80 || | 965,451 |
1 | 2 | 81 | विचित्रवीर्यस्य तथा राज्ये संप्रतिपादनम् । धर्मस्य नृषु संभूतिरणीमाण्डव्यशापजा ॥ ८१ ॥ | vicitravīryasya tathā rājye saṃpratipādanam | dharmasya nṛṣu saṃbhūtiraṇīmāṇḍavyaśāpajā || 81 || | 965,452 |
1 | 2 | 82 | कृष्णद्वैपायनाच्चैव प्रसूतिर्वरदानजा । धृतराष्ट्रस्य पाण्डोश्च पाण्डवानां च संभवः ॥ ८२ ॥ | kṛṣṇadvaipāyanāccaiva prasūtirvaradānajā | dhṛtarāṣṭrasya pāṇḍośca pāṇḍavānāṃ ca saṃbhavaḥ || 82 || | 965,453 |
1 | 2 | 83 | वारणावतयात्रा च मन्त्रो दुर्योधनस्य च । विदुरस्य च वाक्येन सुरुङ्गोपक्रमक्रिया ॥ ८३ ॥ | vāraṇāvatayātrā ca mantro duryodhanasya ca | vidurasya ca vākyena suruṅgopakramakriyā || 83 || | 965,454 |
1 | 2 | 84 | पाण्डवानां वने घोरे हिडिम्बायाश्च दर्शनम् । घटोत्कचस्य चोत्पत्तिरत्रैव परिकीर्तिता ॥ ८४ ॥ | pāṇḍavānāṃ vane ghore hiḍimbāyāśca darśanam | ghaṭotkacasya cotpattiratraiva parikīrtitā || 84 || | 965,455 |
1 | 2 | 85 | अज्ञातचर्या पाण्डूनां वासो ब्राह्मणवेश्मनि । बकस्य निधनं चैव नागराणां च विस्मयः ॥ ८५ ॥ | ajñātacaryā pāṇḍūnāṃ vāso brāhmaṇaveśmani | bakasya nidhanaṃ caiva nāgarāṇāṃ ca vismayaḥ || 85 || | 965,456 |
1 | 2 | 86 | अङ्गारपर्णं निर्जित्य गङ्गाकूलेऽर्जुनस्तदा । भ्रातृभिः सहितः सर्वैः पाञ्चालानभितो ययौ ॥ ८६ ॥ | aṅgāraparṇaṃ nirjitya gaṅgākūle'rjunastadā | bhrātṛbhiḥ sahitaḥ sarvaiḥ pāñcālānabhito yayau || 86 || | 965,457 |
1 | 2 | 87 | तापत्यमथ वासिष्ठमौर्वं चाख्यानमुत्तमम् । पञ्चेन्द्राणामुपाख्यानमत्रैवाद्भुतमुच्यते ॥ ८७ ॥ | tāpatyamatha vāsiṣṭhamaurvaṃ cākhyānamuttamam | pañcendrāṇāmupākhyānamatraivādbhutamucyate || 87 || | 965,458 |
1 | 2 | 88 | पञ्चानामेकपत्नीत्वे विमर्शो द्रुपदस्य च । द्रौपद्या देवविहितो विवाहश्चाप्यमानुषः ॥ ८८ ॥ | pañcānāmekapatnītve vimarśo drupadasya ca | draupadyā devavihito vivāhaścāpyamānuṣaḥ || 88 || | 965,459 |
1 | 2 | 89 | विदुरस्य च संप्राप्तिर्दर्शनं केशवस्य च । खाण्डवप्रस्थवासश्च तथा राज्यार्धशासनम् ॥ ८९ ॥ | vidurasya ca saṃprāptirdarśanaṃ keśavasya ca | khāṇḍavaprasthavāsaśca tathā rājyārdhaśāsanam || 89 || | 965,460 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.